19. 2. – 21. 2. 2019

2. autobusový veľtrh na Slovensku

VEĽTRH ZAČNE ZA:

Historické autobusy na BUS SHOW v Nitre

Zaujímavé bolo na BUS SHOW malé ohliadnutie do minulosti prostredníctvom malej expozície historických autobusov. K videniu bola unikátna Karosa ŠD 11 Evropabus z roku 1968, renovovaná klasická linková Škoda 706 RTO KAR a Škoda 706 RTO pojazdná transfúzná stanica.

Autobus Karosa 2032 bol vyrobený v roku 1968 a je najstarším diaľkovým autobusom výrobnej rady Š 11. Radu Š 11 začali postupne vyrábať v roku 1963 a jej výroba skončila v roku 1981. V rokoch 1963 až 1967 sa Karosa n. p. hlavne zamerala na výrobu autobusov pre mestskú a prímestskú dopravu (prevedenie ŠM – mestská verzia a ŠL– linková verzia).

Spoločenská situácia v rokoch 1967 a 1968 si vyžiadala výrobu moderného diaľkového autobusu , ktorý by mohol konkurovať svetovým výrobcom ako napríklad Mercedes. V tom čase vyrábala Karosa n.p. hlavne autobusy Škoda 706 RTO a výroba novej rady postupovala pomaly.

Z tohto dôvodu typ Karosa 203x vychádza z mestskej varianty typu ŠM. Niekedy sa nesprávne tento autobus označuje ako typ ŠD ( diaľková verzia). Karosa 203x predstavuje však samostatnú typ a len výzorovo sa podobá typu ŠD.

Karosa 203x sa vyrábal v rokoch 1968 a 1969 a to 50 kusov v každom roku, spolu 100 kusov. Z tohto typu boli vyrobené 3 varianty: Variant č. 1 so 45 sedadlami, variant č. 2 s 40 sedadlami a malou kuchynkou, variant č. 3 s 32 sedadlami a s veľkou kuchynkou.

Vystavený autobus zastupuje druhý variant t. j. má 40 sedadiel a vzadu malú kuchynku. Okrem sedadiel pre cestujúcich je pri šoférovu umiestnená dvojsedačka, ktorá slúžila pre druhého šoféra a stewardku.

Autobusy Karosa 203x boli na tú dobu na svetovej úrovni. Ponúkali cestujúcim luxusné a rýchle cestovanie. Okrem veľmi pohodlných sedadiel mali cestujúci k dispozícii servis, na ktorí boli skôr zvyknutý z lietadiel. Nad hlavami si mohli pustiť „klimatizáciu“ a zapnúť individuálne osvetlenie, ak chceli počas cesty čítať. V prípade požiadavky stewardka ponúkla počas cesty kávu, čaj alebo chladené nápoje, ktoré mohla pripraviť v malej kuchynke.

Čo sa týka rýchlosti, kombinácia zadnej nápravy od firmy Leyland a prevodovky ZF umožňovala autobusu vyvinúť rýchlosť na úrovni osobného automobilu. Pamätníci spomínajú, že tento typ dosahoval bežnú rýchlosť 135 km/hod a vyššiu.

Autobus s výrobným číslom 9 z bol výroby dodaný pre Ministerstvo vnútra SR. Odtiaľ ho prevzalo ČSAD Levice. Na sklonku svojej aktívnej služby ho využívali futbalisti TJ Starý Tekov od ktorej ju súčasný majiteľ kúpil.

Autobus prešiel kompletnou rekonštrukciou a v súčasnosti je jediným zástupcov tohto typu na Slovensku. Majiteľ sa s ním zúčastňuje na rôznych hlavne veteránskych akciách, na ktorých púta zaslúženú pozornosť.

Počas tohtoročného Nitrianského veľtrhu mohli ľudia obdivovať unikát ďalší unikát – autobus Škoda 706 RTO, rok výroby 1967. Tento autobus vo vyhotovení transfúznej stanice, ktorý výlučne slúžil len na mobilné odbery krvi, je jediným zachovaným exemplárom tohto typu na Slovensku. Má najazdených pôvodných 4 900 kilometrov. V minulosti navštevoval podniky ako Calex Zlaté Moravce či Lodenice Komárno. Denne sa v ňom realizovalo 50 až 80 odberov krvi. Autobus má celkom štyri časti. Prvá slúžila vodičom. Druhá sestričkám, ktoré boli od darcov oddelené. Tí boli v tretej časti vozidla a vo štvrtej sa skladovala krv. Takýchto autobusov bolo vyrobených päť kusov a toto je jediný kus, ktorý sa zachoval v takomto stave. Majiteľom vozidla je Ivan Sepeši z Lipovej, ktorý ho starostlivo zrenovoval.

text: BUS SHOW

.

Autobus Karosa 2032 bol vyrobený v roku 1968, majitel Mikuláš Ivaško (foto: Zdeněk Nesveda)

Autobus Karosa 2032 bol vyrobený v roku 1968, majitel Mikuláš Ivaško (foto: Zdeněk Nesveda)

.

Škoda 706 RTO KAR, majitel Ivan Sepeši (foto: Zdeněk Nesveda)

Škoda 706 RTO KAR, majitel Ivan Sepeši (foto: Zdeněk Nesveda)

.

Škoda 706 RTO, rok výroby 1967,autobus vo vyhotovení transfúznej stanice,  majitel Ivan Sepeši (foto: Zdeněk Nesveda)

Škoda 706 RTO, rok výroby 1967,autobus vo vyhotovení transfúznej stanice, majitel Ivan Sepeši (foto: Zdeněk Nesveda)

.

.

.

.